Škôlkari na Luníku IX. si na školné zarábajú sami

16.07.2015
 
Do materskej škôlky chodí rekordný počet rómskych detí a niekoľko desiatok rodičov na aktivačné práce. Zo zárobku platia deťom stravu, na školné si ich deti zarábajú maľovaním.
 
Obrazy, ktorí namaľovali škôlkari na Luníku IX. Foto - autorka, TASR
 
Tri pavilóny sú chránené vysokým plechovým múrom, hlavný vchod je skrytý za mrežami, pri služobnom vchode parkuje auto s košickou poznávacou značkou. Z jednej strany stojí vyplienený panelák, len s holými múrmi a otvormi po oknách, ktoré tam kedysi mali výplne.
 
Z druhej strany je panelák plne obývaný, na každom druhom balkóne je satelit a pred domom niekoľko zaparkovaných zachovalých áut. Väčšina jeho obyvateľov je doma. Nemá prácu.
 
Na ulici postávajú početné skupinky Rómov. Rozprávajú sa, zametajú ulicu alebo zazerajú na každého, kto tu na prvý pohľad nepatrí. Keď sa však prihovoríte a spýtate sa na vchod do škôlky na Hrebendovej ulici, nedôvera opadne. „Tuto, pani, z tejto strany silno zabúchajte,“ hovorí žena s metlou.
 
Do škôlky sa chodí aj voliť.
Farebná zmena
Nehostinné sivé pavilóny hýria vo vnútri všetkými farbami. Nikdy by ste neuhádli, že ste v materskej škôlke na Luníku IX., kam chodia len rómske deti.  „Zo zborovne sme už museli urobiť spálňu, ja ako riaditeľka sedím v detskej šatni, všetky priestory sme uvoľnili v prospech detí,“ hovorí nerómska riaditeľka Anna Klepáčová, ktorá škôlku vedie od jej vzniku v roku 1997. V šatni nesedí pre stiesnené priestory v budove, ale pre veľký záujem rodičov a detí. Keď  nastúpila, mali len jednu triedu, dnes je v troch pavilónoch tried osem a chodí do nich 120 detí. Všetko rómske, až na pár výnimiek z azylového domu na sídlisku Furča, sú to deti z Luníka IX. V triede ich víta nápis Aven peste bavinel – po rómsky Poďte sa hrať.
 
Materskú škôlku sa naučili rešpektovať deti, ale hlavne ich rodičia. V škôlke vymysleli spôsob, ako pomôcť sídlisku, kde žije viac ako šesť tisíc ľudí a až 90 percent z nich je nezamestnaných. Platiť pre nich akýkoľvek účet je problém.
 
„Boli sme nútení niečo vymyslieť, aby k nám tie deti chodili každé ráno a nielen posledný rok pred nástupom do základnej školy, čo im nestačí, aby sa dobre naučili po slovensky a získali všetky potrebné návyky a znalosti,“ rozpráva Klepáčová o projekte, ktorý naštartovali pred piatimi rokmi a ktorí chodia obdivovať aj experti zo zahraničia. Rodičom v škôlke našli prácu. Z toho, čo zarobia na aktivačných prácach, platia deťom aspoň stravu.
 
Riaditeľka Anna Klepáčová.
Prvé zamestnanie pre rodičov
„Zamestnávame rodičov na drobné aktivačné práce, dobrovoľnú činnosť a berieme aj na absolventskú prax, takže sú priamo pri dianí v živote ich detí,“ hovorí riaditeľka. Popri 120 deťoch tak má na starosti ešte 50 dospelých, okrem personálu asi 15 rodičov na aktivačných prácach.
 
„Nie je to jednoduché, musíte viesť nielen deti, ale aj ich rodičov. Pre mnohých je to ich prvé riadne zamestnanie. Učíte ich, aby chodili načas, aby nefajčili, nepopíjali kávičku, ale naplno využili pracovnú dobu. Máme tu veľa práce,“ opisuje riaditeľka.
 
Na chvíľu musíme rozhovor prerušiť. Z prízemia na ňu cez balkón kričí mladá žena. „Pani riaditeľka, prácu pre mňa nemáte?“ Dostáva odpoveď, že sa musí opýtať zástupkyne, ktorá má aktivačné práce na starosti. Hľadať ľudí začnú v polovici augusta, teraz sú prázdniny.
 
„Vidíte, teraz sa už hlásia aj sami,“ smeje sa riaditeľka a spomína ako spočiatku sem ľudí nevedeli dostať. Zmenilo sa to. Z jednej ženy, ktorá začala na aktivačných prácach, je dnes kmeňová zamestnankyňa.
 
Služobný vchod do škôlky.
 
Biely kôň s piatimi nohami
Rodičia si v škôlke zarobia 60 eur a deťom zaplatia aspoň stravu, čo je 5 eur. Na školné, teda 15 eur na mesiac, mnohým nevyjde. O zvyšok sa postarajú ich troj- až šesťročné deti. Predávajú obrazy, ktoré samé namaľujú.  
 
Začalo sa to na Charitatívnom rómskom bále. „Rómska tlačová agentúra, ktorá bál zorganizovala, nás oslovila, či by sme nedodali obrazy. Tak sme oslovili umeleckého maliara Helmuta Bistika, aby nám s tým pomohol. Namaľovali sme s ním prvé obrazy. My sme to dovtedy robili šablónovite ako nás učili v škole, ale on nám ukázal pri tom voľnosť,“ spomína Klepáčová.
 
Takto vznikol aj legendárny obraz bieleho koňa s piatimi nohami. Pôvodne mal ako každý kôň štyri nohy, ale keď sa dospelí na chvíľu otočili chrbtom, malý autor dokreslil piatu nohu. Na bále obraz vydražili za 2000 eur, bili sa o neho nemeckí, rakúski i slovenskí hostia. Predali aj ďalšie obrazy a zarobili si 5200 eur. Na rok na školné potrebovali štyri tisícky.
 
 
Deti, ktoré zo škôky odišli, sa na pamiatku namaľovali.
Artur zo Sheffieldu
Maľby sú v škôlke všade. Či si prezeráte triedy najmenších alebo predškolákov. Spojovacia chodba medzi pavilónmi je pokreslená a vyzdobená celá. „Deti milujú tvoriť, milujú pracovať. Keďže doma nemajú iné hračky na hranie, nemajú počítač, v škôlke si to užívajú. A sú veľmi šikovné. Majú častokrát viac energie a temperamentu ako nerómske deti, “ pochvaľuje si Klepáčová, ktorá robí s rómskymi deťmi 35 rokov. Deväť rokov viedla klasickú škôlku, kde chodili nerómske deti, ale pre dcéru pedagógov to nebola výzva.
 
Keď sa jej pýtame, prečo rómske deti, chvíľu rozmýšľa. Hovorí o svojej rodine šľachtického pôvodu, kde všetky generácie pomáhali tým, čo to potrebovali. Pomáha aj ona.
 
A darí sa jej. Nedávno ju prišiel navštíviť žiak. Artur. Na Luníku IX. býval v mnohopočetnej rodine v pivnici paneláku. Dnes učí v Sheffielde anglické deti. V Derby skončil žurnalistiku a v Londýne mal aj výstavu fotografií. „Prišiel, ale po slovensky už nevedel. Tak nám prekladali z rómčiny do slovenčiny,“ smeje sa riaditeľka. Stáva sa jej to často. Rómske deti, ktorých rodičia často migrujú, zareagujú skôr po anglicky ako po slovensky už keď sú maličké.  
 
Riaditeľka Klepáčová chodí do zahraničia navštevovať viacero svojich detí alebo s nimi komunikuje cez skype. Hovorí, že deti, ktoré k nej pravidelne chodili tri roky, využili svoju šancu na lepší život ako majú ich rodičia.
 
Škôlkari z Lunika IX.
Starosta študuje na vysokej
Vzdelanie je podľa nej najlepší recept na chudobu, ktorá je na Luníku IX. všade. Od decembra minulého roka má v tomto spojenca na miestnom úrade. Najmladší starosta, akého Luník IX. mal, do škôlky kedysi vodil svojho syna a dcéru. Dnes dcéra študuje na strednej zdravotníckej škole a syn sa učí hrať na klavíri na umeleckej škole.     
 
A ich otec a starosta Marcel Šaňa študuje Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Košiciach, zameranie rómska komunita. Vzdelanie podporuje doma i v úrade. „Škôlka znamená veľmi veľa, pretože nám vychováva ďalšiu generáciu našich detí. Je to veľmi podstatné, pretože od škôlky sa odvíja všetko, pripraviť ich, naučiť po slovensky, lebo najväčší problém je, že rodičia s nimi hovoria len rómsky,“ hovorí muž, ktorého otec bol starostom Luníka IX. viac ako desať rokov. Otec i všetci doterajší starostovia boli obvinení z rôznych podvodov.
 
Šaňa mladší zdedil dlhy. Škôlke pomáha aspoň tak, že tam pošle ľudí urobiť pieskovisko a obklad. „Ešte sme tu pieskovisko nemali,“ chváli si riaditeľka.
 
Ona i starosta vysvetľujú rodičom, že dať deťom vzdelanie, znamená dať im šancu na iný život.
 
Starosta hovorí, že zmenu vidí na rovesníkoch jeho detí. „Čo viem, asi 30 až 40 detí skončili stredné školy, aj zmaturovali. A viem o šiestich, ktorí sú na vysokej škole alebo ju už skončili,“ hovorí, hoci dodáva, že všetci, ktorí vzdelanie získajú, z Luníka IX. odchádzajú preč.
 
 
Výnimočné rómske deti
Anna Klepáčová, ktorá za prácu s rómskymi deťmi dostala cenu Romipen 2015, si získala rómsku komunitu, donorov, úrady i magistrát Košíc. „Deti z marginalizovaných – sociálne vylúčených rómskych komunít sú výnimočné. Majú osobnostné vlastnosti, ktorými sa od iných detí odlišujú, no na druhej strane ich často znevýhodňujú, najmä ak sú pri výchove a vzdelávaní pedagógmi škôl neakceptované. Tieto deti sa potom javia ako problémové,“ hovorí Eva Sobinkovičová, odborný garant projektových aktivít národného projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy z Metodicko-pedagogického centra.
 
„Najčastejšie problémy vo výchove a vzdelávaní detí v prostredí materských škôl učitelia identifikujú tie, ktoré súvisia s hygienickými návykmi, s ovládaním vyučovacieho jazyka a s pravidelnosťou dochádzky do materskej školy. Prostredie marginalizovaných komunít neponúka dieťaťu podnety, ktoré by ho rozvíjali tak, aby bolo vo svete majoritnej spoločnosti úspešné. Materská škola môže byť jedným z nástrojov zmierňovania dopadov sociálneho znevýhodnenia, najmä v príprave na primárne vzdelávanie a pri ich sociálnom začleňovaní. Materskú školu vnímame ako nespochybniteľný a potrebný nástroj pri výchove a vzdelávaní všetkých detí, obzvlášť tých, ktoré pochádzajú z nepodnetného a chudobného prostredia, “ hovorí Sobinkovičová. Materská škola na Luníku IX je jednou zo 110 materských škôl zapojených do projektu.
 
 
Problém nie sú ani blchy
Akúkoľvek tému s Annou Klepáčovou otvoríte, ani s jednou ju nezaskočíte. Na každý problém našla čiperná žena riešenie, ani raz ju nepočujete sťažovať sa. Na nezamestnaných rodičov vymysleli v škôlke aktivačné práce, na nedostatok peňazí predaj malieb detí, počítače pre škôlkarov získali od firmy IBM za to, že im deti urobili počítače z krabíc. Podobne sa dostali k interaktívnej tabuli, plátnu a výtvarným pomôckam pre deti. Anna Klepáčová vám na nič nepovie, že sa to nedá. Ani, keď hovorí o tom, ako bojuje so všami a blchami, ktoré sú ešte horšie ako vši vo vlasoch. Keď jedna z jej učiteliek dostala z bĺch kožnú chorobu, ako prvej jej to ministerstvo uznalo  ako pracovný úraz a odškodnili ju, pretože riaditeľka sa s tým nezmierila. Keď učiteľka dostala vysoké odškodné, časť dala škôlkarom na farbičky a plátno a do škôlky sa vrátila. Dnes tam pracuje ako dôchodkyňa a jej dcéra študuje pedagogiku, aby tam mohla nastúpiť tiež.
 
Pred rokom 1997 bola materská škola na Luníku IX. strašiakom pre deti, rodičov i pedagógov. Dnes je symbolom zmeny na sídlisku, o ktorom sa málokedy dočítate niečo dobré.
 
 
Autor: Miriam Zsilleová